Kežmarský hrad
Hrad patrí k typu tzv. mestských hradov – bol postavený priamo na území mesta Kežmarku preto, aby ho bránil pred prípadnými nepriateľmi. Napokon však jeho majitelia bojovali proti Kežmarku, ktorý sa nechcel vzdať práv slobodného kráľovského mesta a byť obyčajným poddanským mestečkom.
Postavenie hradu sa spája s menom rodiny Zápoľských – prvá písomná správa o hrade je z r. 1463. R. 1528 prevzala hrad do svojho majetku rodina Lasky. Beata Laska r. 1565 podnikla prvý známy výlet do Vysokých Tatier. Keďže tam šla bez svojho manžela, bola za túto trúfalosť roky väznená v jednej z hradných veží. Pôvodnú gotickú pevnosť prestavala rodina Thököly na prepychové renesančné sídlo, v r. 1657-1658 postavila v hrade aj barokovú kaplnku a v tom istom storočí pristavala k hradu budovu koniarní. Po prechode do vlastníctva mesta bol hrad využívaný na rôzne podradné účely: sýpky obilia, kasárne, dielne a niekoľkokrát aj vyhorel. Až v 2. pol. 19. storočia sa objavili snahy o využitie hradu pre muzeálne účely, ale múzeum sa po čiastočnej oprave hlavnej veže otvorilo až r. 1931. V r. 1962-1985 sa uskutočnila generálna oprava hradu a v súčasnosti slúži celý hradný areál (okrem pivníc) pre expozície miestneho múzea, ktoré dokumentujú vývoj mesta od jeho vzniku až po tridsiate roky 20. stor.
Postavenie hradu sa spája s menom rodiny Zápoľských – prvá písomná správa o hrade je z r. 1463. R. 1528 prevzala hrad do svojho majetku rodina Lasky. Beata Laska r. 1565 podnikla prvý známy výlet do Vysokých Tatier. Keďže tam šla bez svojho manžela, bola za túto trúfalosť roky väznená v jednej z hradných veží. Pôvodnú gotickú pevnosť prestavala rodina Thököly na prepychové renesančné sídlo, v r. 1657-1658 postavila v hrade aj barokovú kaplnku a v tom istom storočí pristavala k hradu budovu koniarní. Po prechode do vlastníctva mesta bol hrad využívaný na rôzne podradné účely: sýpky obilia, kasárne, dielne a niekoľkokrát aj vyhorel. Až v 2. pol. 19. storočia sa objavili snahy o využitie hradu pre muzeálne účely, ale múzeum sa po čiastočnej oprave hlavnej veže otvorilo až r. 1931. V r. 1962-1985 sa uskutočnila generálna oprava hradu a v súčasnosti slúži celý hradný areál (okrem pivníc) pre expozície miestneho múzea, ktoré dokumentujú vývoj mesta od jeho vzniku až po tridsiate roky 20. stor.
Ľubovniansky hrad
Na vápencovom brale, v nadmorskej výške 711 m, sa nad Starou Ľubovňou vypína kamenný hrad, postavený na prelome 13. a 14. storočia. V 16. storočí prestavaný na veľkolepú renesančnú pevnosť.
Na hrade boli uschované poľské korunovačné klenoty a určitý čas bol na hrade uväznený slávny dobrodruh Móric Beňovský.
Po náročnej rekonštrukcii je sprístupnený celý areál hradu. V tomto roku exkluzívne sprístupnený najrozsiahlejší objekt hradu – renesančný palác, v ktorom sú jedinečné expozície: hradný pivovar a Liehovarníctvo v Starej Ľubovni.
Na hrade boli uschované poľské korunovačné klenoty a určitý čas bol na hrade uväznený slávny dobrodruh Móric Beňovský.
Po náročnej rekonštrukcii je sprístupnený celý areál hradu. V tomto roku exkluzívne sprístupnený najrozsiahlejší objekt hradu – renesančný palác, v ktorom sú jedinečné expozície: hradný pivovar a Liehovarníctvo v Starej Ľubovni.
Kaštieľ strážky
Jadrom historického osídlenia Strážok bol kaštieľ, kostol sv. Anny a zvonica, ktoré dnes ako celok tvoria národnú kultúrnu pamiatku a patria medzi významné architektonické skvosty Spiša. Na rekonštruovanom objekte situovanom v anglickom parku z 19. storočia možno sledovať stavebný vývoj od neskorogotickej podoby (15. storočie) cez renesančnú prestavbu až po barokovo-klasicistické úpravy (z konca 18. storočia). Kaštieľ patril v 16. - 18. storočí rodine Horváth-Stansithovcov, ktorá v Strážkach založila latinskú humanistickú školu pre deti spišských šľachticov (1584 - 1711) a knižnicu, v tom čase patriacu k najbohatším v Uhorsku. Po smrti poslednej majiteľky a užívateľky kaštieľa barónky M. Czóbelovej r. 1972 sa správcom kaštieľa stala Slovenská národná galéria.
SNG ponúka rôzne kultúrne programy pre verejnosť v regióne, začiatkom leta usporadúva Kaštieľne hry. V rozsiahlom areáli kaštieľa a v priľahlom anglickom parku ukončenom riekou Poprad majú návštevníci možnosť príjemnej relaxácie.
SNG ponúka rôzne kultúrne programy pre verejnosť v regióne, začiatkom leta usporadúva Kaštieľne hry. V rozsiahlom areáli kaštieľa a v priľahlom anglickom parku ukončenom riekou Poprad majú návštevníci možnosť príjemnej relaxácie.
Holumnický hrad
Zrúcaniny hradu, ktorý bol postavený pravdepodobne na prelomu 15. a 16.storočia a neskôr upravovaný. V starších prameňoch je uvádzaný aj ako Holumnický zámok. Išlo o goticko-renesančnú blokovú stavbu štvorcového pôdorysu bez veží. Jeho trojpodlažné obvodové múry majú štrbinové strieľne a zvyšky renesančnej polkruhovej štítkovej atiky.
Kaštieľ Grosserovcov, Krížová ves
Kašieľ bol sídlom rodiny statkára Antona Grossera. Grosser krátko po ženbe árendoval breznianske mestské jatky. Krížovú Ves árendoval pred rokom 1853 (inde sa uvádza okolo roku 1849).
Grosserovci roku 1858 stavali pivovar, zriaďovali pálenicu a snažili sa o čo najvýhodnejšiu komasáciu pôdy.
Kaštieľ je v súčasnosti v zlom stave.
Grosserovci roku 1858 stavali pivovar, zriaďovali pálenicu a snažili sa o čo najvýhodnejšiu komasáciu pôdy.
Kaštieľ je v súčasnosti v zlom stave.
Kaštieľ v Nižných Ružbachoch
Kaštieľ je klasicistický s retardovanými rokokovými prvkami, jednopodlažný.
Mestský hrad podolínec
Podolínsky hrad stál na mieste dnešného mestského domu – Ratúša. Z východu bol hrad chránený aj voči mestu, pričom hradby mal posunuté smerom do vnútra námestia.
Mestský dom Ratúš
Mestský dom stojí na južnom okraji námestia, na mieste bývalého podolínskeho hradu z 15. storočia. Vznikol v roku 1903 prestavbou bývaleho objektu. V súčasnosti je mestský dom o jedno poschodie nižší ako pôvodný hrad a je sídlom mestského úradu.
Mestský dom Ratúš
Mestský dom stojí na južnom okraji námestia, na mieste bývalého podolínskeho hradu z 15. storočia. Vznikol v roku 1903 prestavbou bývaleho objektu. V súčasnosti je mestský dom o jedno poschodie nižší ako pôvodný hrad a je sídlom mestského úradu.