Ľubické Kúpele
- Obec s rovnomenným názvom zanikla vznikom vojenského výcvikového priestoru Javorina v okrese Kežmarok v roku 1952 a dnes, aj keď bol vojenský obvod zrušený, nenájdeme tu už žiadnu z pôvodných budov.
- A predsa boli doby, kedy toto miesto pulzovalo čulým spoločenským životom kúpeľov regionálneho charakteru.
- Vznik kúpeľov sa datuje do začiatku 18. storočia, no sírne pramene sa v ľubickom chotári spomínajú už v 13. storočí. Už vtedy sem okolitý ľud vozil svojich chorých, ktorí sa kúpali vo vykopaných jamách, zaplavených liečivou vodou.
- Prvé drevené kúpeľné stavby v Kúpeľnej doline vyrástli ale až v 18. storočí.
- V roku 1773 stálo v osade, ktorú miestni nazývali Sírne kúpele a etnickí Nemci Schwefelbad, 13 domov, ktoré obývalo 103 obyvateľov.
- V roku 1852 dala Ľubica postaviť novú kúpeľnú budovu s tanečnou sálou, jedálňou, izbami na ubytovanie a kúpacími kabínami. Voda sa podávala vo forme kúpeľa v dvoch drevených budovách s 30 vaňami. Po kúpeli pacient oddychoval na lôžku, zabalený do plachty. Prameň sa stal známym a vyhľadávaným hlavne na liečenie chronického kĺbového reumatizmu, zlatej žily, chorôb sliznice a kožných chorôb. Tri studené sírne pramene nazvali Pankrác, Servác a Bonifác.
- Obyvatelia Ľubice i Kežmarku mierili do kúpeľov najmä počas nedelí a sviatkov a v lete prichádzali hostia aj zo vzdialenejších uhorských, poľských i nemeckých miest.
- Po roku 1918 bol kúpeľoch vtedy rušný spoločenský život, v nedeľu tu boli zábavy a z Kežmarku prichádzal zmrzlinár. Bola tu aj kolkáreň. Po roku 1948 boli kúpele znárodnené a definitívne zanikli v roku 1952.
http://www.lubickekupele.obecvrbov.sk/ (21.12.2013)
Ruskinovce | Rissdorf
Dvorce | Dworecz
Bývalá samostatná spišská obec Dvorce ležala asi 15 km severne od Levoče pod Krížovým vrchom v Levočskom pohorí. Jej územie bolo zabraté v 50. rokoch 20. storočia (1953) do vojenského priestoru Javorina, takže obec postupne zanikla. Má však dlhú a bohatú históriu. V historických prameňoch - listinách sa objavuje prvykrát 12.11.1317. Vtedy uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou potvrdil spišským Sasom ich staré výsady za pomoc v boji prati Matúšovi Čákovi Trenčianskému a jeho spojencom - Omodejovcom v bitke pri Rozhanovciach roku 1312. V listine sa Dvorce spomínajú ako dedina Fridricha (Villa Frederici) a spolu s Dlhými Strážami, Uložou, Vlkovcami a Durstom boli už v tom čase poddanskými osadami Levoče. Neskôr sa vyskytuje pod názvami: Dworcze (1598), Dworecz, Burgerhoff (1773), Dworec (1808), Szepesudvard (1907). Od roku 1927 sa používal názov Dvorce. Dvorce sa ako obec vyvinuli z pôvodného majera Levoče. Od tohto pochádza aj názov obce (dvor, dvorec, t.j. majer). Poddanským majerom Levoče ostali až do zrušenia poddanstva roku 1848, hoci Levoča, keď si potrebovala vylepšiť finančnú situáciu, dala ich do zálohu iným majiteľom. Takto napr. roku 1719 dala na istý čas do zálohu Dvorce spolu s Toryskami, Závadou a Hradiskom generálovi Ladislavovi Splényimu. Ako majetok Levoče však obec často trpela od jej nepriateľov. Keďže mesto bolo vďaka svojim mohutným hradbám nedobytné, nepriateľ vyplienil jej nechránené poddanské dediny. Napr. roku 1532 vojsko Kežmarčanov dočista vyplienilo Uložu, Nižné Repaše, Závadu aj Dvorce. Ich obyvateľom pobralo všetok dobytok, mužov, ženy a deti povyzliekalo donaha. Dvorce patrili k stredne veľkým spišským obciam. Roku 1598 tu stálo 21 domov. Roku 1787 v 37 domoch tu žilo 263 obyvateľov a roku 1828 v 50 domoch 372 ľudí. Roku 1940 v obci evidovali vyše 460 obyvateľov, z nich väčšina (334) bola rímskokatolíckeho vierovyznania. Obyvatelia obce od stredoveku boli hlavne roľníkmi a pastiermi. Privyrábali si aj prácou v bohatých lesoch, najmä drevorubačstvom a furmankami.Kedy bol v obci postavený kostol nevedno presne, ale stál už začiatkom 18. storočia. Bol postavený z dreva a zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej. Opravený bol okolo roku 1791, keď Dvorce prišli ako fília od levočskej fary k ruskinovskej. Pri kanonickej vizitácii roku 1832 biskup Jozef Bélik konštatoval, že drevený kostol v Dvorciach je už v dezolátnom stave, a preto sa Levoči ako zemepánovi a patrónovi odporučilo postaviť ho zo solídneho materiálu, teda murovaný. Správu obce vykonával už v stredoveku richtár a 1 - 2 prísažní (burgare). Oni zabezpečovali bežnú obecnú administratívu a riešili aj drobné priestupky obyvateľov. Za obec vydávali aj rôzne písomnosti, svedectvá, ktoré spočiatku overovali iba svojimi "podpismi" - tromi krížikmi. Až roku 1794 si dala obec vyhotoviť vlastné pečatidlo, aby mohla overovať svoje dokumenty. Pečatidlo bolo oválne a nieslo vo svojom poli obraz patrónky chrámu sv. Kataríny s mečom v ľavej ruke, ktorá stála na pažiti, vpravo ju sprevádzala palma a vľavo dve palmy. Hore zľava sväticu vencom zdobil anjel držiaci v ľavici palmovú ratolesť. Kruhopis obsahuje text: SIGIL. COMMUNITATIS : DVORECZ : 1794
Zdroje: http://www.huncovce.sk/dvorce/historia%20obce.htm (21.12.2013)
Zdroje: http://www.huncovce.sk/dvorce/historia%20obce.htm (21.12.2013)
Blažov
Blažov