História rodu
- Probstnerovci sa na Spiši objavili v 20-tých rokoch 18. storočia v podtatranskej obci Stará Lesná ako obyčajní poddaní. Pravdepodobne sem prišli s nemeckou prisťahovaleckou vlnou po morovej epidémii v roku 1710.
- Zo Starej Lesnej šiel skúsiť šťastie do Levoče jeden z členov Probstnerovcov - Adam.
- Okolo polovice 18. storočia sa tu usadil, oženil a živil sa ako pomocný bansky robotník. Čoskoro začal v baníctve podnikať. Darilo sa mu v ňom natoľko, že za krátky čas nadobudol pomerne veľký majetok a stal sa plnoprávnym levočským mešťanom. Tak hmotne zabezpečil nielen svoju rodinu, ale ďalším probstnerovským generáciám dal do vienka ako profesiu baníctvo a hutníctvo. To sa stalo základom prosperity rodu. O ďalšie zveľadenie otcovho majetku a nadobudnutie obci Nova Ľubovňa a Jakubany, zvučne meno rodu a v roku 1833 získanie armalesu a predikátu "de Neo Lublo et Jakubjan" sa zaslúžil jeho syn Andrej.
Andrej Probstner st. /de Neo Lublo et Jakubjan /
- Banský odborník a banský podnikateľ.
- V roku 1825 obec Nová Ľubovňa od Uhorskej komory, teda od štátu, kúpil spolu s kúpeľami a obcou Jakubany, kde sa usídlila a mala majetky jeho rodina až do konca 2. svetovej vojny.
- Prepojil cestu z Levoče do Starej Ľubovne, čím tiež umožnil spojenie dolných častí krajiny s priesmykom v Mníšku n/Popradom vedúcim do Haliče. Pre verejnosť sprevádzkoval Novoľubovnianske kúpele a zabezpečil k nim aj cestný prístup.
- Na vlastné náklady a bez akýchkoľvek daní alebo príspevkov verejnosti postavil na cestách niekoľko mostov. Umožnil tak nielen ľahšie spojenie pre kúpeľných hostí, ale aj furmanky soli zo Solivaru do podtatranských oblastí a presuny vojenských transportov.
- V čase cholery a hladu na Spiši prejavil svoje sociálne cítenie voči poddaným poskytnutím služieb v svojich budovách, ale im aj zdarma rozdelil veľké množstvo potravín.
- Vo všeobecnosti sú Probstnerovci považovaní za jednu z najvýznamnejších levočských rodín a cesta z Levoče do Starej Ľubovne je jednou zo zásluh, za ktoré bol Andrejovi Probstnerovi st. v roku 1833 udelený šľachtický titul
Alfréd Artúr Probstner
- Pravnuk Andreja Probstnera st. bol asistentom na Katedre hutníctva a výroby železa na akadémii v Banskej Štiavnici.
- Neskôr bol organizátorom riadenia výroby železa a prevádzky železiarní v bývalom Uhorsku na budapeštianskom ministerstve financií. Okrem toho pracoval v baníctve a hutníctve vo funkcii tajomníka v oddelení železiarní, hlavného banského radcu a sekčného šéfa oddelenia baníctva.
- V roku 1921 sa zanietil pre sprevádzkovanie zatvorených kúpeľov . Súčasne tiež zabezpečil autobusové spojenie až do Novoľubovnianskych Kúpeľov. Získal licenciu na výrobu a predaj minerálnej vody.